"Konečne sme sa dočkali, že 21. august bol schválený aspoň ako
pamätný deň. Pripomínať si ho je naša morálna povinnosť a dlh voči
obetiam augusta a všetkým ľuďom, ktorí boli ochotní za lepšiu a
spravodlivejšiu budúcnosť obetovať aj svoj život," vyjadril sa tiež s
tým, že vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie bývalého Československa
"poznamenal osudy krajiny na dlhé desaťročia". Podľa Bednára by si
tragické udalosti zaslúžili mať svoj pamätník, najlepšie postavený v
Košiciach, kde podľa najnovších zistení zahynulo od augusta do konca
roka 1968 11 ľudí. Ako však podotkol, zatiaľ k takémuto počinu "nie je
vôľa".
Pri príležitosti 53. výročia okupácie Československa tiež pri popradskom
pamätníku odprezentovali publikáciu Okupácia Košíc a východného
Slovenska - august 1968 vydanú SZBPV. Ide o zborník príspevkov z
medzinárodnej konferencie, ktorá sa k tejto téme konala v Košiciach pred
troma rokmi k okrúhlemu 50. výročiu invázie. Jeho príspevky tvoria
historici, publicisti a pamätníci zo Slovenska, Česka a Maďarska.
Editormi sú Tibor Kočík a Štefan Lazorišák. Údaj o 11 obetiach v
Košiciach a okolí pochádza z publikovaných materiálov.
Bednár tiež TASR informoval, že SZBPV plánuje v najbližšom čase
zverejniť dobovú tajnú správu ministerstva vnútra o bezpečnostnej
situácii v roku 1968 v Československu, ktorú združeniu poskytol bývalý
generálny prokurátor Jiří Šetina. "Zaujímavou" má byť podľa neho časť
venovaná zbraniam a výbušninám. "V tom čase bolo veľmi veľa zbraní
odcudzených zo skladov, z armády, medzi ľudí sa dostali aj za pomoci
štátnych príslušníkov Juhoslávie. Štátna bezpečnosť si to vysvetľovala
tak, že sa tu ľudia chystajú na partizánsky boj proti vojskám Varšavskej
zmluvy. Nie sme až taký pasívny a bojazlivý národ, ako si často
myslíme," uzavrel.